akademický maliar
+421 907 150 345
Referencie
Reporty z výstav, kurátorské slovo, výber z mediálnej odozvy
HLADINY UKRAJINY
GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO TRENČÍN
2023
Trvanie výstavy: 27. 04. – 08. 07. 2023
Výstava Marka Vrzgulu v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne chronologicky nadväzuje na výstavu v roku 2016 Polčas-PART II a niekoľkoročný cyklus PULZARY. Predstavuje výber z tvorby z rokov 2017 až 2023. Popri dielach z cyklu STRUNGOS (2017 – 2019) a HLADINY (2019 - ) vystavuje aj maľby reagujúce na najvážnejšiu udalosť v súčasnosti – inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorej začiatok sa viaže k dátumu 24. februára (2022), zhodou náhod k dátumu autorových narodenín. Možno o to intenzívnejšia bola snaha hľadať a nájsť formu, ako zareagovať, ako interpretovať situáciu a ako tú silnú emóciu spracovať do výtvarného diela. Pri práci na cykle HLADINY, našiel autor spôsob, akým artikulovať aktuálne dianie. V jeho súkromnom svete abstraktnej maľby sa v pravideľných kompozičných riešeniach usporiadania jednotlivých obrazových prvkov sformulovali odkazy na svet reálny v podobe schém Baudotovho komunikačného kódu.
Baudotov kód (BC) predstavuje päťprvkový kód na zakódovanie značiek telegrafnej abecedy. (Patent naň získal v roku 1874 jeho vynálezca Jean Maurice Émile Baudot.) Známy sa stal ako medzinárodná telegrafná abeceda č. 1 (ITA1). Na začiatku 20. storočia ho upravil Donald Murray a spoločnosť Western Union. Baudot-Murray kód bol schválený ako Medzinárodná telegrafná abeceda č. 2 (ITA2). Tá sa stala predchodcom 7-bitového kódovania znakov (štandard ASCII) pre elektronickú komunikáciu. Odkaz BC má vďaka tomu presah až do súčasnosti. Správa vpísaná do telegrafnej pásky niesla odkaz v čase svojho vytvorenia a rovnako nesie odkaz obrazová plocha aj dnes.
Na základe toho nemožno hovoriť len o komunikačnom, ale aj o pamäťovom médiu. Obraz, výtvarné dielo sa stáva pamäťovým médiom. Použitie Baudotovho kódu tvorí DNA obrazov.
Základom pre kompozíciu sú názvy miest a dedín, ktoré sa stali dejiskom nezmyselných bojov. Vizuálna ani obsahová línia autorovej výpovede nepodsúva názor, nenúti súhlasiť. Kto je agresor a kto napadnutý je preňho zrejmé. Obrazy predstavujú pomyslený pamätník vojnových obetí. Presnosť a systémovosť BC sa stretáva s autorovým robustným štýlom maľby so zreteľom na vlastnú, vnútornú dynamiku, ktorej intenzita sa zvyšuje dôsledkom zhusťovania kruhov, ako aj stále zložitejšou kompozíciou. Pastóznu, gesticko-reliéfnu maľbu dopĺňa a niekedy úplne alternuje lazúrne používanie farebného média. To prináša nové možnosti maliarskeho prejavu, ale aj rozvoj tvorivej metódy. Samotný oznam o mieste a jeho prečítanie nie je prvoradým autorovým cieľom. Tým je saturovať diváka samotným výrazom jednotlivých diel, aj v prípade, že kód nedešifruje.
Do rýdzo abstraktného tvorivého procesu vstupuje zrazu niečo presné, determinované piatimi prvkami, ktoré prinášajú príbeh. Jednotlivé body, kruhy komunikačného kódu naväzujú na HLADINY, nachádzajú si svoje trvalé miesto a stotožňujú sa s nimi. Jasne rozpoznateľné kruhy metamorfujú do zhlukov, výsekov kružníc. Jednotlivé prvky sa stretajú, dotýkajú, prelínajú, čím sa výraz stáva abstraktnejší a menej čitateľnejší, skrýva v sebe isté napätie, a zároveň ponúka niekoľko rovín vnímania. Dynamika na prvý pohľad rýdzo abstraktnej maľby je v symbióze s „tichým poriadkom“ Baudotovho kódu.
- kurátorka Alexandra Porubčanová
DVAJA UMELCI VYSTAVUJÚ NA TEHELNEJ
2018
V Gálerii na Tehelnej otvorili novú výstavu s názvom Vrť sa a tvor!
Nová výstava Vrť sa a tvor! od Marka Vrzgulu a Ľuba Hybského je sprístupnená pre milovníkov umenia v Galérii na Tehelnej vo Zvolene do 7. júna.
Dizajnér, architekt a remeselník Ľubo Hybský tvorí s použitím odpadového materiálu a s dokonalým spracovaním umeleckých artefaktov. Pri jeho práci zohráva dôležitú úlohu výber materiálu s dôrazom na vlastnú symboliku.
Maliar Marko Vrzgula pracuje počas dlhších, viacročných cyklov. Jeho aktuálna výstava prináša obrazy z čerstvej témy Strings v podobe niekoľkých maloformátových zátiší.
POLČAS ǀ PRINTEMPS ǀ PRIME TIME ǀ PART ǁ.
GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO TRENČÍN
2016
Pokračovanie výstavného cyklu POLČAS ǀ PRINTEMPS ǀ PRIME TIME v trenčianskej galérii.
Kurátorka: Xénia Bergerová
„Maľba Marka Vrzgulu je monumentálna a veľkorysá, zbavená zemských tlakov aj nátlakov. Preto je aj radostnou a podnecujúcou hrou farby a stále častejšie s jej hmotnou podstatou, teda maliarskou matériou. Zdanlivá maliarova bezstarostnosť je len jednou tvárou jeho tvorby. Ukrýva totiž prvky niečoho, čo možno nazvať sofistikovaným myslením či skôr meditáciou.“
- kurátorka Xénia Bergerová.
PULZARY SÚ POSLAMI DOBRÝCH SPRÁV
2016
Článok Jeny Opoldusovej vyšiel v Denníku Pravda.
Mosty, Pohyby, Špirály, Pulzary... Maliar Marko Vrzgula tvorí v cykloch. Jednu tému rozvíja niekoľko rokov, sústredene skúma všetky jej možnosti.
„Spôsob práce v cykloch som neplánoval, len sa to tak vyvrbilo,“ usmieva sa výtvarník. Po veľkej retrospektíve, ktorú mal na prelome rokov v Tatranskej galérii v Poprade, predstavuje výber z tvorby posledných rokov v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského.
Názvom Polčas / Printemps / Prime Time / Part II pripomína, že ide o svojrázne pokračovanie výstavy. „Vizuálne mi pripadal zaujímavý. Sú to slová začínajúce písmenom p a paličky,“ vysvetľuje čerstvý päťdesiatnik. Jedným dychom dodáva, že jeho zámerom tentoraz nebolo bilancovať. Najnovšie maliarske hľadanie prezentuje prostredníctvom päťdesiatich dvoch obrazov. Zväčša z cyklu Pulzary. „Za tridsať rokov som ani tak ďaleko nezašiel – od čiarky ku krúžku,“ s úsmevným nadhľadom hodnotí svoju maliarsku dráhu. Z času na čas si zvykne „zabehnúť“ k najobyčajnejším vizuálnym podnetom. Vtedy sa na jeho obrazoch objavia náznaky prírodných či figurálnych motívov. Slúžia mu však len na uvažovanie so štetcom alebo ceruzkou v ruke. Netúži „odmaľovať“ skutočnosť.
V obrazovom poli rozohráva zážitky, ktorý sa nedajú vtesnať do slov či „odmaľovať“ podľa predlohy. Podľa maliara, ktorý podľahol vábeniu abstrakcie, ide niekedy o esenciu spomienok alebo zážitkov, niekedy sú to zas len veľmi prchavé či mihotavé záblesky, ktoré sa snaží preniesť na plátno. Hľadanie považuje za maliarske zadosťučinenie.
Očakáva, že nielen diváka, ale aj jeho samého obraz prekvapí.
„Pulzary sú od slova pulzovať, dokážu vzruchy prenášať, odovzdávať. Chcem od nich, aby boli poslami len dobrých správ. Dobrej energie, ktorá je zachytená vo farebnej hmote bez akéhokoľvek sentimentu,“ hovorí Marko Vrzgula, ktorého téma Pulzarov provokuje už štyri roky. „Raz ich zhliadnete len ako puristicky zjednodušený efemérny farebný fľak, inokedy ako plnokrvnú 3D špirálu,“ pripomína kurátorka výstavy Xénia Bergerová.
Raz roztáča rotujúce tvary v ploche, inokedy tancujú v perspektíve, potom sa zhlukujú okolo centrálneho bodu, aby sa neskôr vydali na cestu až na okraj priestoru. „Pociťujem, že posledný rok vnútorne odchádzam od žiarivých a veľmi efektných farebných kombinácií,“ hovorí Marko Vrzgula.
„Maľba Marka Vrzgulu je monumentálna a veľkorysá, zbavená zemských tlakov aj nátlakov. Preto je aj radostnou a podnecujúcou hrou farby a stále častejšie s jej hmotnou podstatou, teda maliarskou matériou.
Zdanlivá maliarova bezstarostnosť je len jednou tvárou jeho tvorby. Ukrýva totiž prvky niečoho, čo možno nazvať sofistikovaným myslením či skôr meditáciou,“ dodáva kurátorka Xénia Bergerová.
Prime Time Trenčín
Prime Time Trenčín
POLČAS | PRINTEMPS | PRIME TIME TATRANSKÁ GALÉRIA POPRAD
2015
Video reportáž z rozsiahlej výstavy Marka Vrzgulu v priestoroch Tatranskej Galérie v Poprade. Kurátor výstavy: Jozef Baus
NABLÍZKO A NADOSTŘEL 3
2013
Spoločná výstava v českej galérii Klatovy Klenová.
Group exhibitions in Klatovy Klenová Gallery in Czech Republic.
Kurátorka: Helena Fendová
ŠPIRÁLY A PULZARY MARKA VRZGULU
2011
Pôvodný článok Martina Károlyho a Martina Mázora nájdete TU.
V Severozápadnej bašte Zvolenského zámku je inštalovaná nová výstava súčasného popredného slovenského výtvarníka Marka Vrzgulu. Autor ju nazval Špirály a Pulzary, podľa svojich ostatných dvoch cyklov, ktorým dominujú práve tieto útvary.
Slávnostnú vernisáž otvoril v piatok večer zástupca organizátorskej organizácie Jozef Klement zo zvolenského Rotary klubu v prítomnosti prezidenta tohto klubu Juraja Bezrouka, kurátora výstavy Jozefa Bausa a – samozrejme – nechýbal ani autor.
„Je potešiteľné, že sa nám neustále darí ponúkať milovníkom umenia nové a nové kolekcie výstav výtvarného umenia,“ povedal na vernisáži Jozef Klement. „A práve táto expozícia je našou jubilejnou – v poradí už šesťdesiatou, pričom s uvádzaním ďalších výstav určite nekončíme.“
Marko Vrzgula (1966, Košice) absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v roku 1991, od roku 2004 je v slobodnom povolaní. Svoje diela predstavil na dvadsiatke samostatných a takmer päťdesiatke kolektívnych výstav na Slovensku, Rakúsku, Poľsku, Nemecku, Bulharsku, Českej republike, Francúzsku, Izraeli, USA atď.
Život autora, najmä ten umelecký, priblížil účastníkom vernisáže kurátor Baus: „Vrzgula bol už počas štúdií považovaný za výrazného koloristu a dokazujú to i jeho diela plné kultivovanej farebnosti. Jeho tvorbu sledujem už dávno a zblízka, keďže ateliéry sme si zriadili hneď vedľa seba. Výtvarnú verejnosť upútal cyklami Okná, Prieniky, a najmä Mostami, časť obrazov z tohto cyklu je vystavená i na tejto výstave. V ostatnom čase Vrzgula experimentuje s farebnou hmotou podľa vlastnej akrylovej receptúry, obrazy sa vyznačujú extrémnym množstvom farebnej pasty. A motívy jeho cyklov Špirály a Pulzary sú dynamické, akoby mali za cieľ zrušiť pokoj a pohodu.“
Na vernisáži sme stretli viacero aktívnych slovenských výtvarníkov, najmä tých, ktorých pôvod alebo pôsobenie sú zviazané s regiónom Zvolena a okolia. Vrzgulove diela si so záujmom prezreli Ján Križanský, Jozef Danglár Gertli, Ivan Ywan Gertli, Pavel Móza, Dušan Daniš, Ján Fiťma, Alexander Bohó, zástupkyňa Slovenskej národnej galérie Zvolen – zámok Silvia Čatayová a mnohí ďalší.
SPOJENCI V NITRIANSKEJ GALÉRII
2009
Jozef BAUS (1958) a Marko VRZGULA (1966) sa v Nitrianskej galérii predstavujú svojou aktuálnou maliarskou tvorbou...
Jozef Baus, Marko Vrzgula
Miesto konania výstavy: Reprezentačné sály NG, Nitrianska galéria, Župné nám. 3, 949 01 Nitra
Otvorenie výstavy: 4. 3. 2009 o 17.00 hod
Trvanie výstavy: 5. 3. 2009 – 29. 3. 2009
Kurátor: Eva Kapsová
Jozef BAUS (1958) a Marko VRZGULA (1966) sa v Nitrianskej galérii predstavujú svojou aktuálnou maliarskou tvorbou, ktorá zahŕňa obrazy prevažne z posledných piatich rokov. Dôraz v prípade tvorby Jozefa Bausa je položený na nový cyklus Geometria (2007 – 2008) a predovšetkým Siete (2008 – 2009), v kolekcii malieb Marka Vrzgulu dominujú Mosty a Pohyby (2005 – 2008). Výstava súčasne na niekoľkých príkladoch z predchádzajúceho obdobia poukazuje na kontinuitu v ich výtvarnom programe (Baus: Ikony, 1996, Hlavolamy, 2002-2003; Vrzgula: Prieniky (1994-1999). Autori rozvíjajú podnety neoexpresívneho maliarstva, resp. geometickej abstrakcie, pričom v ich poetike sa originálnym spôsobom odrážajú súvislosti a paradoxy expresívneho a súčasne konštruktívneho živlu.
K poslednej, aktuálnej etape vývinu Bausovej tvorby patrí séria obrazov, ktoré v línii jeho umeleckých výskumov predstavujú ďalší, dá sa povedať že aj vyšší, vyzretejší a pôsobivejší stupeň. Ich zárodok je v cykle Geometria (2007), časť z tohto cyklu by sme mohli podradiť do série Siete (2007 – 2009).
Marko Vrzgula prezentuje širšie cykly malieb Mosty a Pohyby, ktoré sú logickým myšlienkovým a tvarovým pokračovaním jeho predchádzajúceho programu.
Po období cyklu Prienikov sa autorovi ukázala možnosť revitalizovať uplatňované tvaroslovie v obnovenom, expresívnom, razantnejšom výraze, ktorý sa napokon uskutočnil v cykle Mosty. Posun, ktorý sa od Prienikov k Mostom odohráva sa deje v smere zvýšenej expresivity, prejav je rudimentárnejší, robustnejší, prechádza do väčších formátov.
Jozef Baus a Marko Vrzgula sú „spojenci“ od školských čias. Ešte ako študenti spolu s ďalšími spolužiakmi a svojim pedagógom na VŠVU v Bratislave docentom Milanom Rašlom založili skupinu Modré hrušky (1988). Okrem skupinových výstav sa autori profilovali samostatne. Medzi Bausom a Vrzgulom sa však vytvorilo v porovnaní s ostatnými členmi skupiny (Danglár, Čižmárik) tesnejšie puto, tvorivé porozumenie a osobné priateľstvo.
Aj keď autorov nemožno označiť za autorskú dvojicu, v takomto duchu spolu nepracujú, raz takúto príležitosť využili na výstave, ktorá tento moment tematizovala (ART IN Dvojstup, Nitra,1993). Dnes vystavujú „za seba“. Recepčná reflexia sa rozvinie v komparatívnej interpretácii. Je možné, že autorov uvidí v komplementárnom porozumení: subtílnej linky a robustného ťahu; hladkej plochy a pastóznej línie, pokojnej konštrukcie a dynamického nepokoja; jemnej vibrácie a živelného rozmachu.
Dokladom blízkosti autorov a tiež ich zmyslu pre humor sú napríklad obrazy s motívom vzdušného živlu – Prichádza El Dodo (1999) a El Marco (2004 – 2006). Tu nielen ako symbolické gesto možno vnímať jednak výber spoločnej témy (vzdušný vír) a jednak to, že obraz jedného s humorným nadhľadom kóduje meno druhého priateľa.
Dokladom samozrejmosti blízkeho vzťahu je vyjadrenie, že spolu môžu nielen byť (napríklad v plenéri, alebo v domácom prostredí ateliéru), ale aj tvoriť: premýšľať a o premýšľanom maľovať.
Eva Kapsová
MARKO VRZGULA A JOZEF BAUS SÚ SPOJENCI
2009
Report Jely Opoldusovej pôvodne publikovaný v Denníku Pravda.
Farbami a tvarmi rozprávajú Marko Vrzgula a Jozef Baus príbehy. Výstave v Nitrianskej galérii dali názov Spojenci.
Kamaráti sú od čias štúdií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, ktorú absolvovali v roku 1991. Súbormi obrazov pripomínajú cesty umeleckého objavovania, ktorými prešli v priebehu posledných desiatich rokov – s dôrazom na súčasnosť.
„Prvotné je maľovanie, niekedy mi stačí držať ceruzku,“ usmial sa Jozef Baus. Jeho kultovým znakom je drevená cievka z nití. „Je v tom krajčírska minulosť, čo bola v rodine. V babkinom starom dome som vyzbieral všetky cievky, čo v ňom zostali. Ponášajú sa na detskú hračku, ktorú mi z nich vyrobil otec. Najpodstatnejším dôvodom je, že sa mi páči tvar. Je aj rotačným telesom v priestore, sú tam elipsy, špirály, akoby zhustené všetky geometrické telesá. Teraz som k nej pričlenil kocku, je spravodlivá, lebo má tri rovnaké rozmery. Vkladám ju do štvrtého rozmeru, snažím sa vyvolať chvenie medzi objektom a priestorom,“ povedal Baus.
Prieniky, Pohyby, Mosty… Cykly obrazov Marka Vrzgulu prezrádzajú, že namiesto štetca používa špachtľu, ba maľuje aj prstami.
„Desať prstov, to je desať štetcov. Je to najbezprostrednejšia možnosť ovládať pohyb a chvenie farebnej pasty. Vytváram priestor pre organizovanú náhodu, neopakovateľné vyvolávam ako duchár,“ vysvetlil Marko Vrzgula. A v popise tvorby pokračoval. „Prúdy farby nechávam zámerne, sú protipólom k plošnosti. Súčasné tlače dokážu akýkoľvek obraz vytlačiť za pár sekúnd, ale toto stroj určite nevie. Konkrétnu krajinu na mojich obrazoch človek nenájde, ale veľa jej prvkov áno,“ dodal.
Výstava Spojenci potrvá v Nitrianskej galérii do 29. marca. Marko Vrzgula a Jozef Baus pozývajú do sveta vzrušujúcich príbehov, ktoré vystupujú zo sveta geometrie a abstrakcie.