akademický maliar
+421 907 150 345
CYKLY
Vrzgulova tvorba sa rozvinula a pretrváva vo viacvrstvovom obsahovom aj formálnom spektre. Pracuje vo formáte dlhších, niekoľkoročných cyklov. Nekompromisný, autentický, radikálny. Výsledok je najčastejšie na hranici abstraktného obrazu. Ten býva charakteristický silnými pastóznymi gestami, vytvorenými rôznymi spôsobmi nanášania farebného média (valec, frotáž, driping, špachtľa, haptické vstupy...)
Zdokonaľuje vlastnú akrylovú receptúru schopnú uniesť extrémne množstvo farebnej pasty, čo mu umožňuje vytvárať haptické reliéfy plné farebných odkazov. Týmto sa dostáva priamo fyzicky do tvorby kompozície bez akéhokoľvek nástroja. Najvýznamnejšou zložkou takejto tvorby je azda samotný proces – akcia autora v ploche obrazu. Obrazy vznikajú síce dôsledne pripraveným, ale stále gestom. Práve ono oživuje farebnú hmotu, dodáva každému tvaru aj individuálny charakter.
Spravidla každej kompozícii predchádza kresliarska skica, veľmi zaujímavá a výtvarne kvalitná, schopná samostatnej prezentácie.
Vrzgula pracuje vo formáte dlhších, niekoľkoročných cyklov. Figúru abstrahoval v absolventskej práci OKNÁ (1990 – 1991), rotujúci molitanový valec určoval pásové kompozície dlhoročného cyklu PRIENIKY (1993 – 2000). Príbuzný princíp opakovania horizontál uplatnil aj v nasledujúcom cykle MOSTY (2004 – 2011) – tu vznikol frotovaný raster staccata odtlačkov reálnych drevených dosiek a prvkov v obraze. Ďalším cyklom sú POHYBY a ŠPIRÁLY (2006 – 2012), v ktorých sa farebné pasty už zásadne aktivizujú a tvoria tak predstupeň niekoľkoročného maliarskeho cyklu PULZARY (2011 – 2015).
Dlhoročný proces organizovania masívnych pást a farebných hmôt si prirodzene vypýtal vyváženie – opositum. Tak Vrzgula od roku 2017 maľuje cyklus STRUNGOS - kompozície vzdušných, lazúrnych rozpohybovaných elipsoidných útvarov. Komponuje ich buď centrálne alebo z nich vytvára opäť pásové kompozície, ktoré hlavne v menších formátoch evokujú jednoduché zátišia.
K lazúrnemu spôsobu maľby sa Marko Vrzgula v tvorbe opakovane vracia. Využíva mokré prostredie, kde hustá akrylová farebná matéria disperguje do jemných, až akvarelových lazúr v celej škále prechodov. Tento maliarsky spôsob je nosný v aktuálnom cykle HLADINY (2019). Dominantným kompozičným prvkom je v nich kruh, resp. zhluky sústredných kružníc. V rýdzo abstraktnom procese vznikajú farebné alúzie skutočnej, kvapkami rozvlnenej hladiny, a súčasne jednoduchým usporiadaním niekoľkých sústredných skupín vo formáte dáva vzniknúť mikrokozmom s prepracovaným systémom rovnovážnych vzťahov.
CYCLES
Marko Vrzgula’s work developed into and persists in a multi-layered range of contents and forms. He works in longer cycles that go on for a number years. It’s uncompromising, authentic and radical and the outcome is usually on the verge of an abstract painting. His paintings are known for their characteristic strong paint-gestures that are created by different means of applying the coloured medium (with a roller, frottage, dripping, spatula, haptic inputs...)
Vrzgula keeps on improving his own recipe for acryl that is able to carry an extreme amount of colour paste. This allows him to create haptic reliefs full of coloured messages. He models them with his fingers and they can be perceived also through the touch of one’s hands. This is how Vrzgula physically takes direct part in the creation of the composition without using any tools. The most significant part of such a creation is most probably the actual process – the work and movement of the author on the surface of the painting. Although Vrzgula’s paintings are created through a carefully set up process, it is still just a gesture – that revives a coloured mass and that gives each shape its own, unique character. Before every one of his compositions Vrzgula creates a sketch which on its own is very interesting and of a high artistic quality. It could well be presented as an artwork itself.
He works in longer cycles that go on for a number years. He abstracted the figure in his thesis Windows (Okná, 1990-1991). A rotating foam cylinder defined the stripe compositions of the years long cycle Intersections (Prieniky,1993-2000). He used a similar artistic approach of the repetition of horizontal lines also in his subsequent cycle Bridges (Mosty, 2004-2011) – where he achieved a staccato style grid from imprints of real wooden boards and pieces on the painting. Another one of Vrzgula’s cycle is Movements and Spirals (Pohyby a Špirály, 2006-2012), where we see the coloured pastes become more and more dominant and thus create a pre-step for the latest years-long cycle of Vrzgula called Pulsars (Pulzary, 2011-2015).