top of page

CYKLY

Vrzgulova tvorba sa rozvinula a pretrváva vo viacvrstvovom obsahovom aj formálnom spektre. Pracuje vo formáte dlhších, niekoľkoročných cyklov. Nekompromisný, autentický, radikálny. Výsledok je najčastejšie na hranici abstraktného obrazu.

Ten býva charakteristický silnými pastóznymi gestami, vytvorenými rôznymi spôsobmi nanášania farebného média (valec, frotáž, driping, špachtľa, haptické vstupy...)

​

Zdokonaľuje vlastnú akrylovú receptúru schopnú uniesť extrémne množstvo farebnej pasty, čo mu umožňuje vytvárať haptické reliéfy plné farebných odkazov. Týmto sa dostáva priamo fyzicky do tvorby kompozície bez akéhokoľvek nástroja. Najvýznamnejšou zložkou takejto tvorby je azda samotný proces – akcia autora v ploche obrazu. Obrazy vznikajú síce dôsledne pripraveným, ale stále gestom. Práve ono oživuje farebnú hmotu, dodáva každému tvaru aj individuálny charakter.

Spravidla každej kompozícii predchádza kresliarska skica, veľmi zaujímavá a výtvarne kvalitná, schopná samostatnej prezentácie.

Vrzgula pracuje vo formáte dlhších, niekoľkoročných cyklov. Figúru abstrahoval v absolventskej práci OKNÁ (1990 – 1991), rotujúci molitanový valec určoval pásové kompozície dlhoročného cyklu PRIENIKY (1993 – 2000). Príbuzný princíp opakovania horizontál uplatnil aj v nasledujúcom cykle MOSTY (2004 – 2011) – tu vznikol frotovaný raster staccata odtlačkov reálnych drevených dosiek a prvkov v obraze. Ďalším cyklom sú POHYBY a ŠPIRÁLY (2006 – 2012),
v ktorých sa farebné pasty už zásadne aktivizujú a tvoria tak predstupeň niekoľkoročného maliarskeho cyklu PULZARY (2011 – 2015).
Dlhoročný proces organizovania masívnych pást a farebných hmôt si prirodzene vypýtal vyváženie – opositum.
Tak Vrzgula od roku 2017 maľuje cyklus STRUNGOS - kompozície vzdušných, lazúrnych rozpohybovaných elipsoidných útvarov. Komponuje ich buď centrálne alebo z nich vytvára opäť pásové kompozície, ktoré hlavne v menších formátoch evokujú jednoduché zátišia.
K lazúrnemu spôsobu maľby sa Marko Vrzgula v tvorbe opakovane vracia. Využíva mokré prostredie, kde hustá akrylová farebná matéria disperguje do jemných, až akvarelových lazúr v celej škále prechodov. Tento maliarsky spôsob je nosný
v aktuálnom cykle HLADINY (2019). Dominantným kompozičným prvkom je v nich kruh, resp. zhluky sústredných kružníc.
V rýdzo abstraktnom procese vznikajú farebné alúzie skutočnej, kvapkami rozvlnenej hladiny, a súčasne jednoduchým usporiadaním niekoľkých sústredných skupín vo formáte dáva vzniknúť mikrokozmom s prepracovaným systémom rovnovážnych vzťahov.
​